Život Prešova
online
online
Exprezidenti vyzvali na zmierenie Poliakov a Ukrajincov
10.07.2013 Celý región
Varšava/Kyjev 10. júla (TASR) - Niekdajší prezidenti Poľska a Ukrajiny, Aleksander Kwasniewski a Leonid Kučma, vyzvali dnes, v predvečer 70. výročia masakry v oblasti Volyne a východnej Galície, na zmierenie oboch národov. V spoločnom vyhlásení apelovali na krajanov zdôrazňujúc, že pocta pamiatke obetí nesmie viesť k zhoršeniu bilaterálnych vzťahov.
Exprezidenti súčasne vyjadrili presvedčenie, že vzájomné odpustenie je cestou k úplnému zmiereniu a porozumeniu súčasnej a budúcich generácií v oboch krajinách. Zdôraznili, že konflikty z minulosti neslobodno zastierať. Obaja za najlepšiu cestu k ucteniu obetí niekdajších masakrov označili silu dvoch nezávislých krajín so spoločnou víziou, ktoré budú spájať dobré susedské vzťahy.
Poľský Sejm dnes v prvom čítaní prerokúval text rezolúcie, pripomínajúcej obete volynskej masakry, avšak poslanci zastávajú v prístupe k dokumentu veľmi odlišné postoje. Kým opozičná strana Právo a spravodlivosť (PiS) by to chcela označiť za genocídu, vládnuca Občianska platforma i predstavitelia poľskej diplomacie sa priklonili k verzii hovoriacej o "etnických čistkách so znakmi genocídy". Predsedníčka zákonodarného zboru Ewa Kopaczová (PO) však podporila požiadavku konzervatívnej opozície a vo verejnoprávnom rozhlase sa vyjadrila, že vzhľadom na smrť 100.000 ľudí, Poliakov, detí a žien, nejde o fakty, o ktorých treba diskutovať.
Na spomienkovej slávnosti v miestnom dóme v ukrajinskom Lucku sa 14. júla zúčastní poľský prezident Bronislaw Komorowski, najvyšší ukrajinský predstaviteľ Viktor Janukovyč však bude chýbať.
Spoločným vyhlásením sa na verejnosť v oboch krajinách už koncom júna obrátili pri príležitosti blížiaceho sa výročia poprední cirkevní predstavitelia z Poľska a Ukrajiny.
V rokoch 1943 a 1944 ukrajinskí nacionalisti vypálili asi sto dedín v nacistami okupovanom východnom Poľsku, ktoré je teraz súčasťou Ukrajiny, a vyvraždili ich obyvateľov poľského pôvodu. Ukrajinskí nacionalisti mali totiž plán, že po vojne na tomto území vznikne etnicky homogénny a samostatný ukrajinský štát. Časť Ukrajincov verí tvrdeniam, že masakry vyprovokovali protiukrajinsky naladení poľskí partizáni. Práve oni podľa agentúry APA pri odvetných akciách popravili asi 12.000 Ukrajincov.
Poliaci si túto smutnú kapitolu novodobých dejín pripomínajú 11. júla, keď počas "krvavej nedele" pred 70 rokmi zahynulo najviac etnických Poliakov.
Exprezidenti súčasne vyjadrili presvedčenie, že vzájomné odpustenie je cestou k úplnému zmiereniu a porozumeniu súčasnej a budúcich generácií v oboch krajinách. Zdôraznili, že konflikty z minulosti neslobodno zastierať. Obaja za najlepšiu cestu k ucteniu obetí niekdajších masakrov označili silu dvoch nezávislých krajín so spoločnou víziou, ktoré budú spájať dobré susedské vzťahy.
Poľský Sejm dnes v prvom čítaní prerokúval text rezolúcie, pripomínajúcej obete volynskej masakry, avšak poslanci zastávajú v prístupe k dokumentu veľmi odlišné postoje. Kým opozičná strana Právo a spravodlivosť (PiS) by to chcela označiť za genocídu, vládnuca Občianska platforma i predstavitelia poľskej diplomacie sa priklonili k verzii hovoriacej o "etnických čistkách so znakmi genocídy". Predsedníčka zákonodarného zboru Ewa Kopaczová (PO) však podporila požiadavku konzervatívnej opozície a vo verejnoprávnom rozhlase sa vyjadrila, že vzhľadom na smrť 100.000 ľudí, Poliakov, detí a žien, nejde o fakty, o ktorých treba diskutovať.
Na spomienkovej slávnosti v miestnom dóme v ukrajinskom Lucku sa 14. júla zúčastní poľský prezident Bronislaw Komorowski, najvyšší ukrajinský predstaviteľ Viktor Janukovyč však bude chýbať.
Spoločným vyhlásením sa na verejnosť v oboch krajinách už koncom júna obrátili pri príležitosti blížiaceho sa výročia poprední cirkevní predstavitelia z Poľska a Ukrajiny.
V rokoch 1943 a 1944 ukrajinskí nacionalisti vypálili asi sto dedín v nacistami okupovanom východnom Poľsku, ktoré je teraz súčasťou Ukrajiny, a vyvraždili ich obyvateľov poľského pôvodu. Ukrajinskí nacionalisti mali totiž plán, že po vojne na tomto území vznikne etnicky homogénny a samostatný ukrajinský štát. Časť Ukrajincov verí tvrdeniam, že masakry vyprovokovali protiukrajinsky naladení poľskí partizáni. Práve oni podľa agentúry APA pri odvetných akciách popravili asi 12.000 Ukrajincov.
Poliaci si túto smutnú kapitolu novodobých dejín pripomínajú 11. júla, keď počas "krvavej nedele" pred 70 rokmi zahynulo najviac etnických Poliakov.
0
www.ZIVOTPO.sk
